Lucia Majková
Videla som Jar...
Dnes som stretla v záhrade Jar. Zdalo sa, že si moju prítomnosť vôbec nevšimla, a ak aj áno, očividne jej to neprekážalo. Stála pod čerešňou a vystierala ruky k jej konárom. Jemná, riedka para, ktorá vystupovala z vlhkej zeme, ju podchvíľou zahaľovala svojím tajuplným závojom, ale aj tak sa dalo rozoznať, čo robí.